BREZNO – Samosprávy na Horehroní, Nemocnica s poliklinikou (NsP) Brezno i Železiarne Podbrezová, ktoré sú jej akcionárom, spúšťajú petíciu proti rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR zaradiť brezniansku nemocnicu v rámci podmienenej kategorizácie nemocničnej siete medzi nemocnice prvej úrovne. Obávajú sa ohrozenia dostupnej zdravotnej starostlivosti o ľudí žijúcich na Horehroní. Informovali o tom vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii.
“Okres Brezno má 29 obcí a okresné mesto, z ktorých až 17 s počtom obyvateľov viac ako 23.000, má čas dojazdu do nemocnice druhej alebo vyššej úrovne viac ako 45 minút, avšak v niektorých prípadoch až vyše jednej hodiny,” priblížil primátor Brezna a predseda správnej rady NsP Brezno Tomáš Abel. Ako dodal, dojazdový čas sa v zimnom období ešte zvyšuje.
Samosprávy na Horehroní, nemocnica i jej akcionári žiadajú, aby rezort zdravotníctva prehodnotil svoje rozhodnutie a nemocnicu v Brezne zaradil medzi zariadenia druhej úrovne. V rámci apelu na ministerstvo plánujú na Horehroní spustiť aj petičnú akciu. “Sme presvedčení o tom, že týmto rozhodnutím je porušený zákon a ústavné právo našich obyvateľov na dostupnosť k základnej akútnej zdravotnej starostlivosti,” vysvetlil Abel.
Proti zaradeniu breznianskej nemocnice do prvej úrovne sa postavil aj Vladimír Soták, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktorá je akcionárom nemocnice. Iniciatívu podporil aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. “Žiadam, aby ministerstvo prehodnotilo svoj zámer preradiť túto nemocnicu do jednotky a aby prehodnotilo dosahy tohto opatrenia na obyvateľov mesta Brezno a celého Horehronia,” uviedol Lunter.
Nemocnica v Brezne funguje už takmer 50 rokov, prevádzkuje sedem lôžkových oddelení, ďalšie nelôžkové oddelenia a 27 ambulancií. Za posledné roky tam bolo z eurofondov preinvestovaných viac ako 8,3 milióna eur. Zrekonštruovaný bol urgentný príjem, centrálne operačné sály i viaceré oddelenia a ambulancie.
Vedenie breznianskej nemocnice sa pre zaradenie do prvej úrovne obáva aj o rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý bude môcť pacientom v budúcnosti poskytovať. “V rámci doplnkových programov sme dostali z 27 požadovaných, o ktorých bola komunikácia s ministerstvom, možnosť robiť 17,” priblížil riaditeľ nemocnice Jaroslav Mačejovský. Ako dodal, pre udržanie doplnkových programov budú musieť každoročne spĺňať požadovaný počet určených výkonov.