Regióny Banská Bystrica Banská Štiavnica

Rudné bane majú na odstraňovanie ekozáťaží tento rok vyčlenené 3 milióny eur

Rudné bane majú na odstraňovanie ekozáťaží tento rok vyčlenené 3 milióny eur
Rudné bane majú na odstraňovanie ekozáťaží tento rok vyčlenené 3 milióny eur. Zdroj: TASR/Michal Svítok

BANSKÁ ŠTIAVNICA – Štátny podnik Rudné bane (RB) má tento rok vyčlenené približne 3 milióny eur na odstraňovanie ekologických záťaží v 12 lokalitách po banskej ťažbe, ktoré má v správe. Financie pochádzajú z dotácií od zriaďovateľa RB, ktorým je Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Uviedol to riaditeľ podniku Peter Žitňan.

 

“Žiadali sme o vyššiu sumu, no tá nebola rezortom financií v rozpočte pre Rudné bane vyčlenená. Eurofondy nečerpáme, rovnako envirofond na danú problematiku nevyčlenil za posledných desať rokov žiadne peniaze. Táto problematika bola z pohľadu štátu dlhodobo zanedbávaná,” konštatoval Žitňan. Na všetkých odkaliskách, ktoré RB spravujú, sa vykonáva technicko-bezpečnostný dohľad a údržba. Dohľad vykonáva Vodohospodárska výstavba a zabezpečujú ho RB. “V súčasnosti prebiehajú práce na odstraňovaní environmentálnej záťaže na odkalisku Lintich v Banskej Štiavnici. Na odkalisku Špania Dolina-nové prebieha zhodnotenie bezpečnostných prvkov odkaliska a možnosti recyklácie banských odpadov,” vymenoval Žitňan.

Na odkalisku Bodnárec v Slovinkách prebiehajú podľa neho práce v zmysle nariadení orgánu štátnej vodnej správy. “Na lokalite Dúbrava boli v roku 2021 ukončené práce na sanácii následkov havárie na odkalisku Dúbrava 02. V súčasnosti prebieha proces schvaľovania záverečnej správy zo sanácie na Ministerstve životného prostredia SR,” pokračoval. “Na lokalite Smolník sa pripravuje projekt sanácie environmentálnej záťaže, rovnako pripravujeme ukončenie rekultivácie odkaliska Pezinok-nové,” doplnil. Ako ďalej uviedol, pri odkaliskách ako vodných stavbách existuje isté riziko súvisiace so stabilitou hrádzového systému. Podľa rizikovosti sú tieto vodné stavby zaraďované do kategórií v zmysle vyhlášky č. 119/2016. Ďalším rizikom je podľa neho chemická stabilita uloženého materiálu, ktorý často obsahuje časť úžitkových zložiek, ktoré boli predmetom ťažby.

“Vo všeobecnosti môžem uviesť, že banská problematika bola dlhodobo zanedbávaná a predovšetkým v súčasnosti platná legislatíva je nedostatočná a je nevyhnutné urobiť zmeny. Aj aktuálny prípad z Nižnej Slanej je toho dôkazom. Je preto nevyhnutné intenzívne riešiť túto problematiku, pričom ide naozaj o komplexný odborno-technicky problém a riešenie je možné dosiahnuť konštruktívnym prístupom a spoluprácou odborníkov združených tak pod ministerstvom hospodárstva, ako i v pôsobnosti rezortu životného prostredia. Okrem iného je potrebné riešiť aj otázku financovania sanácie opustených banských diel. Tu napríklad navrhujeme zmeniť legislatívu tak, aby banské spoločnosti ešte počas svojej prevádzky boli povinné vytvárať po vzore iných štátov účelovú finančnú rezervu, ktorá by bola viazaná a mohla by byť využitá iba na ukončenie banskej činnosti. Konkrétne rizikové lokality by bolo možné vyčleniť na základe monitoringu a vyhodnotenia získaných informácií,” uzatvoril.