VIDEOROZHOVOR s primátorom Banskej Bystrice: Ján Nosko otvorene o komunikácií s vládou aj politickej budúcnosti

BANSKÁ BYSTRICA – Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko otvorene priznáva, že komunikácia samosprávy s vládou počas korony bola mizerná. Prekáža mu, že mestá a obce nie sú vtiahnuté do prípravy legislatívy a o všetkom sa dozvedajú neskoro, pričom mnohé zákony majú na nich zásadný dopad. Ako sa mesto vysporiadalo s koronou a všetkými opatreniami? Pomohla Banská Bystrica podnikom a prevádzkam? Dokáže mesto pod Urpínom účinne spolupracovať s Banskobystrickým samosprávnym krajom? Bude opäť v komunálnych voľbách kandidovať na primátora, alebo jeho ambície sú väčšie? Ktorá strana mu je najbližšia? S primátorom Banskej Bystrice Jánom Noskom sa zhovárali reportéri zoznam.sk.

 

Robí súčasná vláda pre mestá a obce dosť?

– Z môjho pohľadu ako primátora a viceprezidenta Únie miest Slovenska, by mohla robiť podstatne viac. Najviac nám prekáža málo intenzívna komunikácia. A to najmä pri príprave legislatívy, ktorá nás prekvapuje a často zaskočí aj uprostred rozpočtových období. Pri príprave zásadných zákonov, ktoré majú dopad na samosprávy, by sme očakávali oveľa intenzívnejšiu komunikáciu, aby sme si vedeli vyrátať dopady, aké budú mať na samosprávu. A samozrejme, aby sme mali možnosť tieto zákony pripomienkovať. Môžeme sa konkrétne baviť o stavebnom zákone, o územnom plánovaní, zákone o verejnom obstarávaní. V minulosti to bola chodníková novela a mohol by som pokračovať ďalej. Uvítali by sme, keby sme do procesov legislatívy mohli byť ako samosprávy viac vtiahnutí.

Komunikovali ste tieto výhrady s konkrétnymi ministrami, aby vás do prípravy viac a včas zapájali?

– Samozrejme. Ako Únia miest Slovenska a aj ako K8 sme mnohokrát žiadali o stretnutie, aby sme mohli vyjadriť svoj názor. Keď sa vrátim dozadu, tak to boli pripomienky únie  k metodike MIRRI (ministerstvo informatizácie, regionálneho rozvoja a informatizácie pozn.red.) pre ďalšie programové obdobie, kde sme vzniesli 27 pripomienok. Bohužiaľ, väčšina z nich nebola zapracovaná. Potom z toho vzniká zbytočné napätie. Aj vďaka tomu potom únia vypovedala memorandum o spolupráci pri tvorbe nového programového obdobia. Na druhej strane môžem povedať, že keď odstúpil štátny tajomník Ledecký a nastúpil nový štátny tajomník pán Velič, komunikácia sa zásadným spôsobom zmenila. 

Na čo chýbajú mestám, konkrétne Banskej Bystrici peniaze?

– Všetky mestá na Slovensku majú obrovský investičný dlh. Ide o dopravnú infraštruktúru, verejné osvetlenie, ďalej sú to mosty častokrát v havarijnom stave. Sú to všetky investície, ktoré ďaleko presahujú možnosti, aby sa nožnice viac neroztvárali. Toto sú asi najväčšie boľačky našich miest. Je fajn, že mestá môžu čerpať peniaze z európskych štrukturálnych fondov. V otázke infraštruktúry si vieme veľa vecí takto vyriešiť.

Ako korona ublížila mestu?

– Ublížila po spoločenskej a sociálnej stránke, žili sme ako mesto duchov. Mestá si vytvorili badžety, aby sme mohli fungovať a zabezpečiť celoplošné testovanie, pomoc pre seniorov, aby sme mohli riešiť problémy marginalizovaných skupín obyvateľstva. V tomto období mestá ukázali, že sú schopné a komunikácia s vládou bola v tomto čase skutočne mizerná.

Slovensko od začiatku pristúpilo k celoplošnému antigénovému testovaniu. Ako ste vnímali nariadené celoplošné testovanie?

– Odpoveď na jeho význam nám dáva postoj iných krajín, kde sa takéto testovanie neuskutočnilo. V rámci ďalších kôl sme sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou. Myslím si, že testovať by sa povinne mali tie skupiny obyvateľstva, ktoré majú najväčšiu mobilitu. Odkomunikovali sme si to s regionálnym úradom verejného zdravotníctva a okresným úradom. Takéto testovanie sme urobili a vyšlo nám, že je to dobrá cesta. Vieme, že negatívny antigénový test nie je priepustka na slobodu.

Viac sa dozviete vo videu:

Viac o téme: Banská Bystrica, infraštruktúra, Ján Nosko, koronakríza, mesto, ministri, parlament, peniaze, rozhovor, skríning, testovanie, vláda

Súvisiace články