BANSKÁ BYSTRICA – Pre záchranu historickej a kultúrnej pamiatky Medený hámor v Banskej Bystrici vznikla pracovná skupina. Zaoberať sa bude aktivitami, ktoré by viedli k záchrane banskej tradície, tvorbe zámeru jej obnovy či budovaniu aktívnej komunikácie s verejnosťou. TASR o tom informovala hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Marhefková.
Medený hámor je v centre pozornosti zástupcov mesta Banská Bystrica, poslancov banskobystrického mestského zastupiteľstva aj mnohých aktívnych ľudí a iniciatív už dlhodobo. Nepatrí však do majetku mesta.
Pracovnú skupinu tvoria členovia iniciatívy Za! Medený hámor – Iveta Niňajová, Lívia Gažová, Juraj Havlík a poslanci banskobystrického mestského zastupiteľstva – Hana Kasová, Vladimír Sklenka, Marcel Pecník a Stanislav Mičev, ktorý bude stáť na čele novovytvoreného tímu. „Skupina plánuje zapojiť do procesu tvorby zámeru využitia objektov Medeného hámra aj verejnosť, subjekty občianskeho a súkromného sektora a ďalších partnerov. Jej úlohou v najbližšom období preto bude príprava aktivít, ktoré umožnia všetkým záujemcom zapojiť sa a vyjadriť svoj názor,“ spomenula hovorkyňa s tým, že občania, ktorí majú záujem dozvedieť sa o pracovnej skupine viac, prípadne sa stať jej členom, môžu kontaktovať predsedu tímu Stanislava Mičeva prostredníctvom e-mailovej adresy stano.micev@gmail.com alebo telefonicky na čísle +421 918 899 400.
„Aktuálne vyvíjame aktivity na prípravu a nadobudnutie dvoch zo štyroch existujúcich objektov Medeného hámra a pozemkov pod nimi do majetku mesta. S vlastníkmi tejto najvýznamnejšej technickej pamiatky Banskej Bystrice sme viackrát rokovali o cene a na jej odkúpenie odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo finančné prostriedky vo výške 250.000 eur. S projektom Medeného hámra počítame aj v dôležitých strategických dokumentoch,“ hovorí primátor Ján Nosko.
Medený hámor, niekdajší veľkovýrobný podnik na území Slovenska, fungoval nepretržite takmer 500 rokov (1496 – 1991). Ešte v roku 2016 hovorili majitelia dnes už chátrajúcich nehnuteľností Medeného hámra o svojich súkromných zámeroch, s ktorými sa vedenie mesta nestotožnilo. O rok neskôr banskobystrickí mestskí poslanci prijali uznesenie, ktorým zaviazali primátora Jána Noska, aby vstúpil do rokovania s vlastníkmi týchto objektov na účel ich získania do majetku samosprávy. Vypracovanie znaleckých a statických posudkov reálne ukázalo, v akom stave sa budovy nachádzajú.