ČIERNY BALOG – Vo veku 95 rokov zomrela posledná žijúca obrankyňa Čierneho Balogu počas Povstania, nositeľka mnohých vyznamenaní za statočnosť, odvahu a hrdinstvo, Anna Dubínyová. Informoval o tom prostredníctvom sociálnej siete profil Tváre SNP. Správu si ako prvý všimol denník Nový Čas.
Informácie o živote poslednej účastníčky SNP sme čerpali z textu portálu bojovnik.eu. Keď mala Anna 17 rokov, vydala sa za horára z horárne Boldiška v doline Šaling, Vojtecha Dubínyho. Dubíny bol už vtedy ilegálny pracovník, budoval pre partizánov bunkre, zaisťoval výzbroj a potraviny. Anna Dubínyová zasa zbierala po lesoch zbrane, ktoré poodhadzovali vojaci utekajúci z východného frontu a zhromažďovala ich v horárni. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, zapojila sa do neho celá jej rodina. Jej otec bol baníkom a zabezpečoval výbušniny. Anna ich tajne prenášala z Dolnej Lehoty do Čierneho Balogu takmer 30 kilometrov. Poznala dobre tamojšie hory a vedela sa vyhnúť nemeckým hliadkam.
Ošetrovateľka partizánov
Nemcov sa však nebála. Nikolaj Semionovič Radul, do ktorého partizánskej skupiny obaja manželia patrili, v knihe Blčiace rudohorie (Martin, Osveta 1979) spomína, ako Annu Dubínyovú pre jej smelosť často využívali na riskantný prieskum medzi nacistickými vojakmi v Brezne, Tisovci a Podbrezovej. Z horárne Boldiška sa čoskoro stalo centrum odboja. Anna Dubínyová v nej zhromažďovala nielen zbrane, ale aj ranených partizánov, ošetrovala ich, varila im a prala. Po ústupe povstalcov do hôr našlo mnoho bojovníkov u nej dočasný úkryt – keď si oddýchli a najedli sa, odviedla ich do bezpečia.
Štyridsať obyvateľov Čierneho Balogu, ku ktorým sa pridalo 15 mužov z partizánskeho oddielu Nikolaja Radula medzi ktorými bol aj Vojtech Dubíny, bránili dedinu dva dni v treskúcej zime proti neuveriteľnej 700-člennej nacistickej presile. V jednom momente dal Radul dokonca rozkaz na ústup, ale Dubíny za guľometom odmietol rozkaz splniť. Vraj, čo je to za veliteľa, keď píska na ústup. „Najťažšie bolo odraziť prvý útok,“ spomína Anna Dubínyová v texte bojovnik.eu. „Tam mali najväčšie straty,“ dodáva. Ona sama prežila dramatické chvíle, keď tehotná a v hlbokom snehu prevážala raneného partizána do horárne. V jednej chvíli sa dostala do bubnovej delostreleckej paľby medzi nacistickými jednotkami a Červenou armádou. Vydesená si pamätá len to, že na ňu padol mŕtvy kôň, na ktorom bol rumunský vojak bez hlavy. Horár Vojtech Dubíny bol oprávnene oslavovaný ako jeden z osloboditeľov Čierneho Balogu. Zachránil 16 obyvateľov Čierneho Balogu pred popravou.
Strach z Banderovcov
Keď sa jej portál bojovnik.eu pýtal, kedy sa bála najviac, odvetila, že to nebolo v Povstaní, ale o tri roky neskôr, keď do Čierneho Balogu napochodovali banderovci. Banderovci sa jej spýtali, či tu býva „ten komunista“. Anna Dubínyová sa roztriasla na celom tele a nezmohla sa na jediné slovo. Banditi povedali, že ho tu počkajú. Situáciu pohotovo zachránil horár z Páleničného Ján Daniš. Ten presvedčil Michala Zibrina, poslanca Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu a člena Slovenskej národnej rady, ktorý tam mal blízko chatu, aby zasiahol. Údajne mu povedal: „Vojto vie, že ho udali demokrati a ak sa Hane niečo stane, zabije ťa.“ Nato Zibrin presvedčil banderovcov, že sa pomýlili, že stoja pri poľovníckej chate a horáreň je až na konci doliny. To stačilo na to, aby sa horár vrátil domov, privolal vojsko a urobil bezpečnostné opatrenia.