BANSKÁ BYSTRICA – Odkladacím miestom nechcených mačiatok v okolí Banskej Bystrice sú Donovaly, ale i obec Ľubietová či mestská časť Pršianska Terasa. Podľa Barbory Šingerovej z občianskeho združenia (OZ) Bystrická Mačačáreň vyvážajú ľudia mačiatka mimo mesta, kde ich vypúšťajú, pričom veria, že si samy nájdu nový domov a niekto sa o ne postará.
„Hlavným cieľom nášho OZ je rozširovať povedomie o nutnosti kastrácie, ale aj snaha dodať mačke vážnosť, ktorá jej patrí. Je to rovnaký tvor ako pes, no je na ňu nahliadané úplne odlišným spôsobom. Stále je to škodná, špinavý tvor, ktorý prežije na ulici aj sám,“ uviedla pre TASR Šingerová. Ako dodala, pokiaľ sa pohľad verejnosti na mačky nezmení, situácia ostane rovnaká. Najčastejšie sa stretáva s chybným názorom, že mačky majú sedem, či dokonca deväť životov a z choroby sa vylížu aj samy.
Bystrická Mačačáreň sa venuje najmä kastrácii mačacích kolónií v Banskej Bystrici a jej okolí. Plaché mačky po kastrácii vypúšťajú naspäť do prostredia, tým prítulným sa snažia nájsť nové domovy prostredníctvom svojpomocne vybudovaného útulku. „Celkovo máme dva depozity a jednu karanténnu miestnosť s celkovou kapacitou 60 až 80 zvierat,“ povedala Šingerová s tým, že ročne prejde ich rukami v priemere asi 350 mačiek.
Podľa Bystrickej Mačačárne je túlavých mačiek niekoľkonásobne viac ako psov. Väčšinou sa na ulicu dostávajú po nechuti človeka postarať sa o to, čo spôsobilo jeho zviera. „Mačky na ulici nevznikajú, ony vždy odniekiaľ pochádzajú. Od niekoho, kto si neustrážil kocúra alebo mačku. Mačka môže rodiť niekoľkokrát do roka a v jednom vrhu môže mať až šesť mačiatok,“ vysvetlila Šingerová.
Záujem o adopciu mačiek z útulku je malý, a to najmä pre veľkú dostupnosť a rozšírenie nechcených mačiek. Väčšia časť zvierat, ktoré sa do Bystrickej Mačačárne dostanú, nový domov nenájde, počtu adopcií nepomohlo ani obdobie pandémie. Niektoré mačky budú musieť v útulku zostať zrejme natrvalo. Na prostredie Mačačárne boli naviazané natoľko, že v nových domovoch odmietali prijímať stravu.
Do Bystrickej Mačačárne prichádzajú zvieratá v zlom až katastrofálnom stave. Najčastejšie majú problémy so zubami, bolesti brucha, polámané končatiny alebo trpia ušným svrabom. „Na chod OZ minieme ročne viac ako 50.000 eur, pravidelne sa uchádzame aj o príspevok zo strany mesta,“ povedala Šingerová s tým, že najväčšie výdavky vyžaduje veterinárna starostlivosť o zvieratá. Najväčšia pomoc pre Mačačáreň zo strany verejnosti sú teda financie, OZ však víta aj možnosť dočasnej opatery. „Fungujeme aj takým spôsobom, že keď človek nájde mačku, pomôžeme mu s ošetrením, poskytneme krmivo, záchody, klietku, aby mal ľahší štart so starostlivosťou,“ uviedla Šingerová.