Regióny Bratislava Trnava Trenčín Nitra Žilina Banská Bystrica Prešov Košice Top

HROZÍ NÁM KATASTROFA? Čaká nás stopercentné zdražovanie energií. Zásoby plynu máme iba do konca augusta

Ceny ropy aj zemného plynu prudko vzrástli. Zdroj: TASR

BRATISLAVA – Ak ste si doposiaľ mysleli, že zdražovanie energií, plynu a elektriny je iba dočasné alebo pôjde o pár EUR, tak potom vás informácie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví asi poriadne šokujú a vrátia do reality. Už o pár mesiacov si pravdepodobne extrémne a pre množstvo Slovákov likvidačne priplatíme.

 

Ako informoval hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien energií môžu totiž ceny elektriny a plynu pre regulovaných odberateľov (domácnosti) v roku 2023 vzrásť o 80 až 100 % oproti súčasnosti, v prípade tepla o vyše 40 %. Zlacnená elektrina z memoranda so Slovenskými elektrárňami, a. s., môže podľa jeho informácií zásadne minimalizovať dosahy trhových cien na domácnosti v prípade elektriny, avšak v prípade plynu obdobný cenovo primeraný zdroj zemného plynu absentuje. Igaz vysvetlil, že súčasné extrémne vysoké a veľmi nestabilné trhové ceny energií sú pod vplyvom viacerých bezprecedentných geopolitických faktorov, ako sú napríklad otázky okolo dodávok zemného plynu z Ruska do EÚ či vplyv vojenskej agresie Ruska na Ukrajine na globálnu ekonomiku.

 

Ceny ropy aj zemného plynu prudko vzrástli. Zdroj: archív zoznam.sk

„Trhové ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné, čo vnáša vysokú mieru neistoty do odhadov budúcich cien energií. Pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien elektriny a plynu budú regulované ceny pre zraniteľných odberateľov výrazne vyššie ako v súčasnosti,” povedal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris. Uvedené odhady podľa neho vychádzajú zo súčasne známych úrovní trhových cien energií, ktoré sú veľmi nestabilné. Z toho dôvodu je potrebné považovať vyššie uvedené za ilustratívny odhad dosahov, ktorý indikuje možný vývoj regulovaných cien energií na budúci rok. Juris dodal, že skutočné dosahy na odberateľov budú známe v závere tohto roka po implementácii memoranda so Slovenskými elektrárňami a po ukončení relevantných cenových konaní. Úrad bude v najbližšom období dôsledne skúmať oprávnenosť nákladov a primeranosť ziskov regulovaných subjektov a využije všetky dostupné prostriedky na minimalizáciu dosahov na regulovaných odberateľov.

 

Rast cien zemného plynu je na svetových trhoch extrémny. ZDROJ: TASR – Roman Hanc

To ale nie je všetko. Ďalšou mimoriadne znepokojujúcou a nepríjemnou informáciou je fakt, že slovenské zásobníky plynu sú naplnené na približne 20 % svojej kapacity a pokiaľ by Rusko po 20. máji, keď je naplánovaná ďalšia splátka za plyn, jeho dodávky zastavilo, zásoby nám vydržia do augusta až novembra. V aktuálnej analýze to skonštatovali analytici Úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska. “Odhadujeme, že pri nezmenenej spotrebe vydržíme bez plynu približne do začiatku augusta alebo novembra v závislosti od objemu poslednej dodávky a tempa čerpania zásob, ak dodávky plynu z Ruska do zaplatenia najbližšej splátky 20. mája nebudú obmedzené,” uviedli analytici. Pesimistický scenár platí pre prípad, že by spotreba plynu na Slovensku bola podobná ako v minulom roku. Ak by výbery zo zásobníkov kopírovali spotrebu roku 2019, plyn by sa minul začiatkom novembra.

 

Inflácia v SR prekročí 10 %, rast sa spomalí na 2 až 3 %. Avizuje NBS. Zdroj: Peter Korček

To platí za predpokladu, že Rusko bude až do 20. mája plyn dodávať a vláda neurobí žiadne opatrenia na zabezpečenie iných zdrojov zemného plynu. Analytici upozornili, že výrazný pokles spotreby plynu by prinieslo zníženie teploty vykurovaných objektov o jeden stupeň Celzia. “Úspora týmto spôsobom počas jednej vykurovacej sezóny (osem mesiacov) by nám mohla ušetriť približne 314 miliónov metrov kubických (m3) plynu, čo predstavuje približne 6,7 % priemernej ročnej spotreby plynu Slovenska v rokoch 2014-2021,” priblížili analytici Úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska. Možností zníženia spotreby plynu je však viacero a zďaleka sa netýkajú iba domácností. Priemerne 200 miliónov m3 mesačne, a teda približne 50 % priemernej ročnej spotreby, ide na vrub podnikov. “Toto číslo môžeme interpretovať ako množstvo plynu pre chod slovenskej ekonomiky mimo výroby tepla a ukrýva samo osebe mnoho možností optimalizácie spotreby,” pripomenuli analytici. Menšie nároky na dodávky plynu by podľa nich mohol znížiť aj rýchlejší prechod na udržateľné zdroje energie.