Regióny Banská Bystrica

Výstavbu kompostárne by mali ukončiť v júni, mesto vybavuje povolenia

Zdroj: TASR / František Iván

BREZNO – Mesto Brezno by malo v júni ukončiť výstavbu kompostárne, s ktorou v areáli za bývalou mliekarňou a súčasnou betonárkou na Mliekarenskej ulici začalo pred takmer dvomi rokmi. Informovala o tom samospráva na svojom webe s tým, že vybavuje povolenia potrebné k jej prevádzke a činnosti.

Nová kompostáreň s modernými technológiami má ročne spracovať 3500 ton biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Breznu to umožní lepšie separovať a spracovať tento odpad na ďalej využiteľný kompost pre potreby obyvateľov i mesta.

“Novovybudovanou kompostárňou zvýšime a zmeníme systém separácie odpadov. Vďaka tomu sa zníži percento biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, ktorý sa skládkuje a likviduje na miestnej skládke, čím sa mestu znížia poplatky za jeho uloženie. Ušetrené financie následne pokryjú navýšenie cien za prepravu odpadu,” konštatoval primátor Tomáš Abel.

Lokalita, kde budujú kompostáreň, je v územnom pláne Brezna určená na funkciu priemyselnej výroby a je dostatočne vzdialená od najbližšej obytnej zóny. V rámci výstavby vlani vyčistili priestory a v teréne osadili stavbu, z betónu odliali steny kompostovacej haly a hygienizačných boxov. Na rad prišlo zastrešenie haly, vytvorenie štrkového podložia, osádzajú sa podzemné nádrže na činnosť technológie.

“Pod odborným vedením dodávateľa technológie realizačná firma osadí a odskúša celú technológiu spracovania kompostu, vybudujeme spevnenú plochu, na ktorej budeme vytvárať zakládky k dozrievaniu kompostu a ostatné objekty potrebné pre činnosť kompostárne,” uviedol vedúci investičného odboru magistrátu Ivan Kamenský.

Podľa neho najväčšie zdržanie prác spôsobilo daždivé počasie v predchádzajúcich mesiacoch. “Obyvateľom v tejto lokalite sa ospravedlňujeme za nepríjemnosti súvisiace s výstavbou, často bola cesta rozjazdená, rozbahnená a ťažko prejazdná,” dodal Kamenský.

Na výstavbu kompostárne ako aj na stroje a technológiu získalo mesto od ministerstva životného prostredia nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 2,4 milióna eur, povinné päťpercentné spolufinancovanie predstavovalo zhruba 125.000 eur.