ZVOLEN – Ak patríte medzi zástancov ekologického životného štýlu, môžete mu ostať verným aj po smrti. Klasické cintoríny sú plné ťažko rozložiteľných rakiev, betónových hrobov, či umelých kvetov a ozdôb. Študentka antropológie však prišla s unikátnym nápadom ako cintoríny odľahčiť od maximálnej environmentálnej záťaže a taktiež uľahčiť rodinám pozostalých ich najbolestivejšie chvíle.
K myšlienke ekologického pohrebníctva sa dostala autorka projektu Záhrada spomienok Monika Suchánska pri štúdiu antropológie v Brne. „Krátko na to sme s dvomi ďalšími študentkami zakladali prvý prírodný cintorín v Česku, Les vzpomínek v Prahe. Po dvoch rokoch sme otvorili prvý slovenský prírodný cintorín – Záhradu spomienok vo Zvolene, teraz pripravujeme druhý taký cintorín – Les spomienok v Košiciach,“ prezradila Monika s tým, že nevídaný projekt zožal na Slovensku úspech. Na zvolenskom cintoríne je v súžití s prírodou pochovaných už 70 ľudí.
Zo smrti sa stal biznis
V súvislosti s blížiacim sa Sviatkom všetkých svätých je dôležité si pripomenúť ako celý pohrebnícky „biznis“ ryžuje zo smútku a žiaľu pozostalých. Možno ste si aj vy začali všímať, že atmosféru dušičkových dní nesprevádza len pokoj a vôňa sviečok, ale najmä preplnené kontajnery. Cintoríny produkujú 1 % z celkového odpadu v meste, ktorý je nerecyklovateľný. To znamená podľa zakladateľky prírodného cintorínu len v Bratislave viac než tisíc ton odpadu ročne, z toho jedna tretina sa vyprodukuje len v období Dušičiek. „V našej spoločnosti je zvyk zdobenia hrobov veľmi silný napriek tomu, že ide o moderný fenomén. Naši predkovia ešte aj v prvej polovici 20. storočia ponechávali hroby zarastené, niekedy aj neoznačené alebo len s jednoduchým dreveným krížom, ktorý časom tiež zmizol,“ prezradila študentka antropológie. Ľudia sa často pretekajú o to, kto bude mať najvyzdobenejší hrob, avšak zabúdajú pri tom na pravú podstatu tohto sviatku, ktorou je uctiť si pamiatku svojich zosnulých.
